Epos o Gilgamešovi

Ako som už spomínala v minulom článku o Sumerskej literatúre, práve týmto eposom sa začínajú dejiny svetovej literatúry. Epos o Gilgamešovi sa teda považuje za najstaršie literárne dielo našej civilizácie. Práve z tohto dôvodu som si povedala, že si toto dielo musím prečítať. Aj keď som viac ako historickú hodnotu od toho nečakala, ostala som celkom prekvapená, ale nebudem predbiehať.

Vznik a objavenie

Nie je známe presne kedy epos vznikol, no prvá verzia, ktorá sa našla, pochádza zo 7. storočia p.n.l. z asýrskej knižnice v Ninive. Je to zároveň aj posledná verzia eposu. Ustálený obsah eposu však bol už dávno predtým a jeho staršie predlohy siahajú až do 18. – 20. storočia p.n.l., pričom samotný príbeh vznikol ešte skôr ako existujú písomné pamiatky. Boli objavené napríklad rôzne predmety s výjavmi z tohto dávneho príbehu, ktorý sa ústne tradoval generáciami.

Prvé fragmenty tohto eposu boli objavené v roku 1846 v Ninive angličanom Layardom, no vtedy ešte nepoznali ich obsah. Až v roku 1872 angličan Smith rozlúštil 11. tabuľku eposu a nasledoval dlhý a náročný proces zbierania a prekladania. Dvaja angličania sa celkového prekladu nedožili a prvý text s prekladom vyšiel v roku 1900.

11. tabuľka

Slovenský preklad

K slovenskému čitateľovi sa epos dostal až v roku 1958 v českom odbornom preklade od asýriológa Lubora Matouša. V roku 1972 vyšla slovenská verzia, ktorú Vojtech Zamarovský prebásnil z Matoušovej verzie do čitateľského prekladu.

Vojtech Zamarovský (1919-2006) – autor literatúry faktu, kultúrny historik, prekladateľ

o príbehu

Epos o Gilgamešovi bolo obľúbené dielo svojej doby, ktoré ovplyvnilo veľkú časť umeleckej tvorby, dokonca bolo prekladané aj susednými národmi. Bol určený na prednes za sprievodu hudby, pravdepodobne harfy. Jeho ustálená asýrska verzia sa skladá z 12 hlinených tabuliek a obsahuje okolo 3600 veršov, písaných klinovým písmom, z ktorých sa zachovalo 2000.

EPOS je rozsiahla epická veršovaná skladba so širokým záberom deja a udalostí, rozpráva o hrdinských činoch legendárnych hrdinov, bohov…

Gilgameš bol kráľom mesta Uruku, z 2 tretín boh, z 1 tretiny človek. Epos rozpráva o jeho hrdinských činoch, no keď vidí umierať jeho priateľa Enkidua, rozhodne sa Gilgameš hľadať nesmrteľnosť. Vydáva sa za Utanapištimom – jediným človekom, ktorý prežil potopu sveta, aby mu poradil. Po prekonaní prekážok sa k nemu dostane a ten mu poradí hľadať rastlinu na dne mora, ktorá mu zaručí nesmrteľnosť. Získa ju, no nakoniec mu ju zje had. Napriek tomu, že nedosiahol nesmrteľnosť, nachádza Gilgameš útechu v svojich hrdinských činoch a v mestských hradbách, ktoré dal postaviť. To všetko mu prinieslo slávu a s tým bude žiť večne. Jeho príbeh bol dlho ukrytý pod návejmi púšte, no môžme povedať, že jeho objavením nakoniec skutočne dosiahol nesmrteľnosť.

Nesmrteľnosť a potopa sveta

4000, možno až 5000 rokov starý príbeh o Gilgamešovi je zvláštne nadčasový. Neuveriteľné tisícky rokov sa zdá ako obrovská priepasť, no napriek tomu máme s ľuďmi z tejto doby naozaj niečo spoločné. Vo veľa veciach sme pokročili, zmenili sme sa, no nie sme v hĺbke duše stále rovnakí? Hľadanie nesmrteľnosti a otázka života víri v nás ľuďoch neustále, dokonca aj v dnešnej dobe. Je pochopiteľné, že sa nestotožníme so všetkými činmi a názormi v tomto príbehu, no aj tak tu môžme nájsť viac príbuzných prvkov. Je tu mnoho metafor a myšlienka “nájdenia večného života v svojich činoch”, je na tú dobu ohromne hlboká.

Obzvlášť zaujímavá je časť o potope sveta, ktorá až príliš pripomína tú biblickú, dokonca je opísaná takmer tými istými slovami. Biblická potopa sveta je však o dosť mladšia, takže objav tejto staršej verzie bol obzvlášť šokujúci, keďže pravdepodobne bol biblický príbeh prevzatý od starších národov.

Na moje prekvapenie sa mi Epos o Gilgamešovi čítal celkom ľahko a bol to ozajstný čitateľský zážitok. Vlastne, čítať myšlienky tak starého národa, je akoby skutočne pri mne ožil 5000 rokov starý človek… Je to naozaj tak dlhá doba?

One thought on “Epos o Gilgamešovi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s