Terchová po stopách našich predkov

Niekedy v máji sme boli na výlete v Terchovej, no akosi som nemala tú správnu múzu niečo o tom napísať. Možno som len potrebovala nejaký čas na to nemyslieť, aby to vo mne dozrelo. A možno ešte stále nenachádzam správne slová, no keď si pozerám fotky, hneď som sa preniesla späť. Tuším, že lepšie to už s tými slovami nebude, no potrebujem si to tu uložiť medzi ostatné spomienky.

Tento výlet plánoval oco už poriadne dlho a nazval to doslova “Po stopách našich predkov”. Takže nebol to taký ten klasický výlet plný turistických zastávok a cieľov. Bola to akási celodenná púť, od ktorej som vlastne ani nevedela, čo čakať. No vlastne som veľa od Terchovej nečakala, pretože dosť ľudí spomína, že už to tu nie je ako kedysi, že dedina sa buduje a rozrastá, že je tu veľa turistov a stratilo to svoje čaro. No o to viac ma Terchová prekvapila, že “to čaro” tu stále je, neviem to porovnať s minulosťou, no tento výlet ma presvedčil aký je tu pokoj i drsnosť prírody, skutočný život a ľudia bližší a pokornejší. No dobre, trochu som sa nechala uniesť, ale presne takto som to vnímala.

Vyrazili sme z Martina už ráno aj spolu s našou kamarátkou Majkou a už len tá cesta do Terchovej bola tak zvláštne krásna, akoby odrezaná od ostatného rýchleho sveta. Hneď na začiatku Terchovej sme sa zastavili na cintoríne, kde mi oco ukázal hrob jeho starých rodičov a pokračovali sme do dediny, kde sme nechali auto a začali našu pešiu túru…

V dedine sme sa ešte pozdravili s pár domácimi, ktorých sme stretli, a vôbec im nevadilo prehodiť pár slov, a už pri tom som si uvedomila, ako som už zvyknutá na mesto, keďže tam je to skôr “zvláštne” ako normálne. Pritom som ako dieťa trávila u starkých na dedine dosť času, no predsalen roky sú roky. Prešli sme cez pole až niekde popod horu, kde už sme nestretli ani nohy, až sme prišli k drevenici s modrými oknami, kde sa narodil môj starký. Priamo tam, v tom dome. Tu už začal spomínať môj oco na jeho prázdniny, ktoré tu trávil u svojich starých rodičov, až som ho skoro naozaj videla ako malého chlapca, ktorý kráča lúkou so starým otcom na pole aj s kravami. Museli to byť naozaj čarovné momenty a pre mňa už tak trochu iný zabudnutý svet.

NIK_8945NIK_8950 (2)NIK_8959 (2)NIK_8946

Pokračovali sme dedinou na druhú stranu a tu mi prepáčte, ale naozaj neviem pomenovať žiadne záchytné body, takže vám to neviem opísať ako správny turista. No ale pokračovali sme nejakou ďalšou lúkou, na ktorej som videla množstvo neznámeho hmyzu a kvetov, býka aj domorodcov, ktorý ťahali plot pre ovce. Dokonca som tu prvýkrát videla slepúcha, a vážne by ma nenapadlo, že práve ja sa tu budem vyžívať ako dieťa prvýkrát v zoo.

DSCN8513 (2)NIK_8974 (2)NIK_8965 (2).JPGNIK_8978 (2)NIK_8982 (2)

Išli sme sa pozrieť do časti, kde sa narodil Juraj Jánošík, no na mieste jeho rodného domu stojí už len pamätný kameň. Je to ale časť, kde je ešte pár dreveníc, v ktorých stále pár rodín žije, v jednom aj bratranec môjho starkého. Stretli sme sa s jeho manželkou, ktorá nám porozprávala ako sa jej tu žije a aj keď spomínala dosť kruté zimy, kedy tu vie napadnúť aj 2m snehu a majú to dosť ďaleko z kopca dole do dediny, mala som pocit, že jej aj tak nič nechýba. Jednoducho si títo ľudia ani nevedia predstaviť iný život a je to celkom odľahčujúci pocit, keď vidíte, že šťastie skutočne nemusí závisieť len od peňazí a všetkých vymožeností tejto doby.

DSCN8530DSCN8532DSCN8531NIK_8988 (2)DSCN8542NIK_9009

“Od Jánošíka” už pokračujeme turistikou na kopec Pupov (1096 m.n.m.), čo je akýsi vrchol dňa (a aj mojich síl). Kvôli kosodrevine a stromom tu nie je veľmi dobrý výhľad, ale sadáme do trávy, vyťahujeme zásoby jedla a oddychujeme.

NIK_8993NIK_8992 (2)DSCN8566 (2)DSCN8570

Výhľad je však krásny o niečo nižšie, kde sú otvorené lúky, z ktorých vidno aj okolité  vrchy. Navyše sú tu zvláštne terasovité útvary, dnes už je tu len tráva, ale vraj tu hore kedysi ľudia pestovali všetko možné. Tak chvíľu rozmýšľam aká to bola naozaj iná doba, krásna ale aj ťažká. V podstate ako aj dnes. Ja milujem môj život, takže by som nemenila, no cítim ako už málo času trávim v prírode a pritom je to pre nás tak prirodzené. Je krásne aspoň prísť na takéto miesto, kde sa zastavil čas a spomenúť si ako znie skutočné ticho, ako vyzerá zeleno-zelená farba a aké to je cítiť pokoj, že všetko je tak ako má byť. A navyše na mieste, odkiaľ pochádza časť z mojich koreňov.

DSCN8554 (2)DSCN8558 (2)NIK_8996 (2)NIK_9011NIK_9012 (2).JPG

 

 

One thought on “Terchová po stopách našich predkov

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s