Cesta na Borišov, za slnkom a ešte vyššie

Presne pred tromi týždňami som kráčala na vrch Borišov vo Veľkej Fatre. Bol to ukážkový jesenný deň plný slnka a pestrých jesenných farieb. Len tri týždne, a ja sa pozerám kde zmizli tie farby? Stromy rýchlo opadali a ja sa nestíham čudovať aká je jeseň rýchla. Vlastne aj leto. Alebo celý rok. Alebo je to rýchla doba? Alebo bola taká doba vždy a rýchly je sám život? Alebo žeby to bola naša vlastná perspektíva, ktorou vnímame čas? 

Dobre, asi som práve prekročila množstvo otázok na jeden článok, ale napríklad aj takéto otázky ma vždy “postihnú” hlboko v lese, niekde vysoko nad mestom, kde je ten čas naozaj iný ako tam dole. Všetko je tu pomalšie a všetko si tu žije svojim vlastným životom. A ja vnímam každý krok, každý zvuk, vône, a tie farby!!! Zvlášť ráno. Keď vyjdeme pred chatu a v sekunde nás preberie čerstvý vzduch voňajúci lesom a jeseňou, a čakáme na prvé ranné lúče, aby nám zohriali a prežiarili tváre… aj toto je realita, bez ohľadu na to, že je streda, a niekde dole pulzuje mesto a ľudia so svojimi automatickými rituálmi sa ponáhľajú všetkými smermi. Cesta do práce, telefonáty, termíny, povinnosti, dialógy, nákupy, diáre a hlavne sa z toho ne – veď viete čo.

Aby ste ma nechápali zle, nechcem tým povedať, že niekde na horách je lepšie. Alebo kdekoľvek inde. Tie hory mi len zas pripomenuli, ako zle občas dokážem vnímať každodenný svet a život. Posledné mesiace mám toho na práci viac než dosť, čo mi síce vôbec nevadí, ale akosi nemám na všetko toľko času, koľko by som potrebovala. A tak to došlo do bodu, kedy som v pondelok ráno vstala a pustila sa do všetkých povinností a nápadov, ale pritom som privrela oči a vlastne som čakala len na to, kedy bude zas sobota. Po niekoľkých takýchto týždňoch “v útlme” som sa ocitla na Borišove, s otázkami v hlave, a ja si vravím, že takto som to predsa nechcela. Nechcem privierať oči a prečkať 5 dní, aby som sa mohla nadýchnuť, pretože už je víkend. Alebo čakať na dobu, kedy bude všetko ideálne a dokonalé? No ono to nebude nikdy a my chceme predsa dýchať stále, nie? A teraz sa vrátim k tomu, že nechcem tým povedať, že niekde na horách je lepšie. Niekedy ale musíme vystúpiť na tie hory, alebo hocikde preč, aby sme si uvedomili, že vieme vnímať život aj inak. Prítomnejšie a uvedomelejšie. V lese a na horách je síce všetko pomalšie, ale nedeje sa tam žiadny zázrak ani to nie je iná dimenzia. Stále je to ten istý svet, je to len v našej hlave. Ak dokážeme na horách vnímať svet “krajšie” a čas “pomalšie”, dokážeme to všade. A ak zrovna nemôžeme vyjsť kdesi vysoko na hory, tak sa tam aspoň pozrime zdola a pripomínajme si to. Z nadhľadu. Akoby ste sa na svet pozerali z vesmíru…

A čo to znamenalo pre mňa? Potrebovala som niečo zmeniť. Prepnúť niečo v hlave a áno, skutočne mi preplo 😀 Okrem toho, že som doma všetko upratala, nakúpila zdravé jedlo a začala som sa zdravšie hýbať, prepla som si v hlave perspektívu dní. Je to taká malá pomôcka pre tých, ktorí chcú byť tiež prítomnejší vo svojom vlastnom živote… Jednoducho som prestala vnímať nejaký “pondelok”, či “piatok” alebo “víkend”. Vymazala som názvy dní a ostalo len “dnes”. Dnes je dnes a dnes máme pred sebou deň svojho života. Tak čo s ním urobíte? Toto nové vedomie mi jednoducho nedovolilo privierať oči a len tak sa nechať unášať týždňom za ďalším týždňom. Uvedomujem si celý deň, tak ako počujete vlastné kroky v lese, tak prítomne. Snažím sa mať deň vo svojich rukách a dokonca toho viac stíham, a menej vecí odkladám. Ten istý svet, len to chcelo inú perspektívu. Hlava naozaj dokáže divy 🙂 Ja teraz len dúfam, že si toto udržím čo najdlhšie!

NIK_7911NIK_7920DSCN7178NIK_7950 (2)

“We are now in the mountains and they are in us…” – John Muir

NIK_7952DSCN7182

“I am a slow walker but I never walk back.” – Abraham Lincoln

NIK_7964DSCN7176

“These mountains didnt count the days.” – Cheryl Strayed: Wild

DSCN7189DSCN7207DSCN7209NIK_7902DSCN7235DSCN7228NIK_7970DSCN7253

“The clearest way into the Universe is through a forest wilderness.”

“Najjasnejšia cesta do vesmíru je cez lesnú divočinu.” – John Muir

+ Prečítaj si aj minuloročný článok z Borišova. Pravdupovediac som naň úplne zabudla a keď ho teraz čítam, skoro ma zamrazilo ako som minulý rok tiež myslela na “rýchlu dobu, spomalenie…”. Vyzerá to tak, že hory vo mne vyvolávali stále to isté a túto jeseň sa mi to konečne podarilo aplikovať do života 🙂

 

One thought on “Cesta na Borišov, za slnkom a ešte vyššie

  1. Milá Mirka,
    k citátom velikánov v Tvojom príbehu pripájam múdro môjho starého otca, ktorý hovoril že: ” Hora čistí hlavu.” Vedel o čom hovorí, bol vychýreným bačom minulého storočia v Malej Fatre.
    Krstný o. JV

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s