Nedeľa v Múzeu Andreja Kmeťa a O tom, ako som zostala

V článku uvidíte zábery z novej výstavy “nášho” Múzea Andreja Kmeťa s názvom Príroda Turca. Celá expozícia ma doslova ohromila. Príjemne. Po pravde som si nevedela predstaviť, čo sa dá na takejto výstave inovovať, ale výsledok je naozaj kvalitný a expozície až prenádherné. Ak ste sa ešte na výstavu neboli pozrieť, určite choďte, práve aj toto chladné jesenné počasie sa na to doslova hodí. Vezmite niekoho s kým radi strávite tento čas a keď to ešte spojíte s návštevou kaviarne, máte jeden pekný deň. Ako ja s ocinom.

DSCN4010 (2)

Pôvodne som ale článok začala písať z úplne iného konca, tak si spravte šálku čaju a môžte sa trochu začítať. Snáď vám to bude dávať aspoň trochu zmysel…

DSCN3955 (3)DSCN3954

Takto som si to nepredstavovala. Vtedy. Viete, žijem stále v mojom rodnom meste. Malomeste. Ale viete čo? Nemôžem byť spokojnejšia! Ešte pred pár rokmi som si takúto situáciu vôbec nepripúšťala. Mala som 20 a veľké predstavy o svete. Bola som presvedčená, že budem žiť v zahraničí, že sa nakoniec dokážem usadiť v cudzej krajine, kde bude tak veľa možností, a bude sa nám žiť lepšie aj keď som vedela, že taká životná zmena je veľmi náročná (aj keď možno ostať na Slovensku bolo rovnako náročné :D). A že rodičia budú na mňa hrdí. Život mi to ale zariadil inak a ja mám 26 a žijem v meste, kde som sa narodila. Ešte pred dvomi rokmi som to videla úplne inak…

“Ležím na posteli s hlavou na jeho hrudi a počúvam tlkot jeho srdca. Pozerám sa na mapu sveta nad posteľou. Teraz myslím len na to, že mám 24 rokov. 24… Mám 24 rokov. Asi prvýkrát mám skutočný pocit, že čas tak rýchlo letí. Prvýkrát preto, že na moje narodeniny som zrejme nemala ani čas si to uvedomiť. Nie, nemám potrebu byť navždy mladá, len chcem prežiť svoj život naplno a od mojej 20tky som ešte nestihla splniť si veľa mojich snov. Tak zúfalo túžim vidieť svet a zažiť ho na vlastnej koži. Dýchať vzduch s inou vôňou a skutočne žiť…”

“Že nedostaneme vždy, čo chceme, je niekedy obrovské šťastie.”

Povedal to Dalajláma ale nikdy som tomu výroku nerozumela tak veľmi ako teraz.  Dokonca si ani nemyslím, že som sa vzdala môjho sna. Len sa tie naše sny občas menia pritom ako sa meníme my, ako dospievame a posúvame sa ďalej. Pretože tie staré sny nám už nemusia dávať taký význam ako predtým a vlastne by nás už ani nemuseli spraviť šťastnejšími. Ale pokiaľ si vytvárame zas nové ciele a sny, tak je to ešte v poriadku. Vlastne je len dobre, že sme sa nezastavili na jednom bode…

DSCN3974

Možno môj život nie je podľa mojich minulých predstáv, ale vlastne to takto milujem. A vlastne… možno to ani nebol sen. Možno som len chcela odísť, pretože v novom meste sa pekne začína odznova. Nie je tam totiž minulosť. Všetci robíme chyby a občas aj zlé rozhodnutia a naše mesto nám to vie aj pripomenúť. Keď som sa na to pozrela z tejto strany, dokázala som aj tie chyby prijať ako moju súčasť. Vlastne bez nich by som ani nebola tým kým som dnes. A možno ani s ním. To by som prišla o veľa.

DSCN4004DSCN3985 (3)

Asi fakt starnem ale nastal čas, kedy som vďačná za úplne iné hodnoty. Žijem v meste, kde som vyrastala, padala a znovu vstávala, plakala aj usmievala sa šťastím. Prežila som tu detstvo, priateľstvá, prvé lásky a snívala som tu o veľkom svete. Ale zo všetkého najdôležitejšie – mám tu rodinu. Možno nechodím do práce na bicykli starými francúzskymi uličkami, nejdem si po práci sadnúť na pláž a meditovať, a možno nezarobím toľko ako v zahraničí, ale…

Ale môžem sadnúť na vlak a za pol hodinu som u milovanej starkej, môžem ísť na kávu so sesternicou a s ďalšou sa môžem baviť o knihách… môžem sa porozprávať o živote s kamarátkami zo strednej a vidieť brata oveľa častejšie…

Mám to šťastie, že za 10 minút som u maminky na šľahačkovom pohári a keď v nedeľu prší, môžem zavolať ocovi a za pol hodinu sme na ceste do múzea.

Dnes si z celého srdca uvedomujem ako veľmi je práve toto dôležité. Život je tak rýchly, že je škoda strácať čas fňukaním čo sa nepodarilo. Radšej vezmime do hrsti všetko čo máme a buďme len vďační. To v tej hrsti môže byť viac ako to, po čom sme raz túžili.

Neľutujem, že som zostala.

DSCN4009 (3)DSCN3987 (2)DSCN3964DSCN3969DSCN3994DSCN3980 (2)

Verím, že sa výstava bude páčiť vám aj deťom a v priebehu novembra sa na druhom poschodí otvorí aj LEGO výstava, ktorá bude stáť za to 😉

 

10 myšlienok na “Nedeľa v Múzeu Andreja Kmeťa a O tom, ako som zostala

  1. Určite tento článok motivuje na prehliadku múzea po celkovej rekonštrukcii,ale najviac som plná emócií a uvedomenia si vďačnosti a lásky k životu a daru mať také úžasné deti…. 😘😘😘😘😘

    Like

    1. Ak ten článok vyvolal takéto pocity vďačnosti, splnil svoj účel.. ja som ale najšťastnejšia, že som si to uvedomila ja, je to dôležitý pocit 😘😘😘

      Like

  2. Krásný a velice silný emoční článek, tolik různých pocitů jsem dlouho neměla v tak krátkou chvíli 🙂 jestli jednou napíšeš knihu, chci ji mít doma u postele i s Tvým podpisem 🙂 opravdu mě baví tvé články 🙂

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s