O knihách, čase a iných súvislostiach

Knihy. Vždy som ich milovala, ale nie vždy tak intenzívne ako dnes. V poslednom čase som sa začala vracať ku klasike a dokonca to u mňa prerástlo až do túžby prehrýzť sa mojim výberom klasickej literatúry pekne po poriadku, chronologicky. V jeden deň som si dokonca vytiahla maturitné témy z literatúry a zostala som vlastne nešťastná z toho dlhého zoznamu. Uvedomila som si, že som vlastne stále len na začiatku. Začala som sa pýtať, prečo som nezačala už vtedy na strednej škole, keď som mala na to čas? Bola by som už dávno v polke. Alebo možno na konci zoznamu? Teraz chodím do práce a na veľa vecí mi už čas neostáva… No možno práve nejde o to. Stihnúť prečítať ten zoznam kníh. Možno ide o to, že každá kniha na tom zozname potrebuje svoj čas.

Možno ide skôr o to ju správne prežiť a nie dočítať čo najrýchlejšie.

Pretože ako sa hovorí, cesta je cieľ. Možno si myslíme, že sme určité obdobie premrhali. Keď sa naň pozrieme spätne, vidíme čo všetko sme nestihli, čo všetko sme nechali odplávať. Na strednej som síce nestihla využiť čas na naštudovanie klasickej literatúry, možno som s ním plytvala alebo mala len iné záujmy. Ale možno som potrebovala tie stredoškolské roky na to, aby to vo mne začalo.

Prvú knihu z povinného čítania som prečítala a čo ma zaujalo bolo, že bola príjemne krátka. Bola to Antigona od Sofoklesa. Spomínam si, ako som na poslednú chvíľu musela dopísať svoj čitateľský denník za celý rok knihami, ktoré som vlastne nikdy neprečítala. Spomínam si, ako som sa trápila s knihou Kto chytá v žite a protivným Holdenom. V tom období som čítala len čo sa mi chcelo. Napríklad množstvo kníh od Kinga, kráľa hororu. Povinné čítanie ma stále nezaujímalo, no spomínam si tiež, že tretiu a moju poslednú knihu z povinného čítania som prečítala celú. Na západe nič nové. Ten silný príbeh vo mne čosi pohol a vlastne dodnes je Remarque jeden z mojich obľúbených spisovateľov. A ešte si spomínam na to, ako som si prvýkrát odpísala z knihy vetu, ktorá ma tak zaujala, že som ju musela dostať na papier, aby som ju nezabudla. Bola to Anna Karenina od Lea Tolstoja, ktorá ma síce bavila, no vlastne som si jej druhú časť nikdy z knižnice nepožičala. Dočítala som ju až teraz, po desiatich rokoch. Jednoducho vtedy ešte nebola pre mňa. Alebo som ja nebola dosť zrelá pre ňu? A možno to tak bude aj s mnohými ďalšími knihami, na ktoré človek potrebuje niekedy jednoducho dospieť… dozrieť vekom.. životom. Alebo to tak nebude iba s knihami?

dscn1042-kc3b3pia (3)

Jednoducho mi to teraz všetko dáva zmysel. Každá jedna chvíľa niečo znamenala, pretože s každou jednou chvíľou som sa zoznamovala s literatúrou, a to možno vo mne vyvolalo iskru, ktorá tými ďalšími rokmi prerástla v silnú vášeň pre knihy. Postupne, pomaličky, tými rokmi, to dozrelo až sem. A na to som potrebovala čas.

A vlastne… možno celá táto úvaha nie je len konkrétne o knihách a literatúre.. možno celú dobu ani o tom nehovorím. Možno je toto vlastne o živote a o čase, o živote v čase a čase v živote, celkovo. Vidíte tú súvislosť?

Možno táto súvislosť vám bude pripomínať, aby ste si nevyčítali to čo ste kedysi nestihli, ale radšej sa pozerali dopredu. A možno aj dovnútra a hľadali tam, čo vás baví a po čom túžite. To je dôležitejšie.

P.S.: A akú vetu z Anny Kareniny som si to vlastne potrebovala vtedy tak súrne napísať? Schválne som si to vyhľadala…

“Anna Arkadievna čítala a vnímala, čo číta, ale nebolo pre ňu zábavné čítať, totiž sledovať odraz života iných ľudí.

Až priveľmi túžila sama žiť.”

One thought on “O knihách, čase a iných súvislostiach

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s