Ponte di Rialto, čarovné uličky a kus pravej Venezie

V minulom článku som písala o našich chvíľkach v Benátkach, konkrétne o námestí Piazza San Marco, výhľadoch z Campanily alebo tipy ako sa tu dostať. Dnes pokračujeme ďalej za typickými miestami, ktoré sa oplatí vidieť, ale aj v bezcieľnom blúdení po neznámych uličkách, z ktorých trochu mrazí…

Z Piazza San Marco pokračujeme k známemu mostu Ponte di Rialto, ktorý vedie cez ohromný Canal Grande, najväčší kanál v Benátkach. Je to rušné miesto s davmi turistov, čo je pochopiteľné, keďže je pohľad na most naozaj očarujúci a typický pre Benátky, a zároveň vás dostane aj výhľad z mosta na široký kanál plný lodí a tradičných gondol. Je to ako živý obrázok, no to množstvo turistov nám nedovolilo si ho vychutnávať príliš dlho, ale s tým sa dalo rátať.

DSCN9984 (2)DSCN9899 (2)DSCN2287 (2)DSCN2277 (2)DSCN2291 (2)

Postupne sme sa “preblúdili” smerom späť, poza Piazza San Marco až ku nádhernému mostu Ponte dell’Accademia, odkiaľ je takýto krásny výhľad…

DSCN0017 (2)DSCN0020 (2)

…a dostali sme sa až do štvrte Dorsoduro, kde na jeho úzkom cípe, v mieste, kde ústí Canal Grande, stojí ďalšia benátska dominanta – kostol Santa Maria della Salute, ktorá vytvára typickú panorámu mesta. Boli sme tu už pri západe slnka, kedy sme si mohli v pokoji vychutnať pohľady na baziliku aj “mesto na vode”.

DSCN0010DSCN0011 (3)DSCN0004 (3)

S postupným stmievaním sa všetko začalo meniť a ja neľutujem, že sme ostali aj na nočné Benátky, ktoré sú celkom iné ako cez deň. Piazza San Marco je v tisícoch svetiel ešte vznešenejšia a uličky s malými mostíkami ešte tajomnejšie. Na nočnom moste Rialto sme boli asi hodinu, ako sa nám odtiaľ nechcelo odísť…

DSCN0026 (2)DSCN0024 (2)DSCN0067 (2)

Práve som sa zamyslela medzi rozdielom, kedy vidíme mesto prvýkrát alebo opakovane. Prvý krát v neznámom meste je vždy v znamení “vidieť všetko za jeden deň”, pretože kedy zas bude možnosť sa tu vrátiť? A tak chodíme, objavujeme uličky, sme strašne zvedaví čo tu nájdeme, v ruke zoznam “must-see of Venice”, mapujeme si v mysli teritórium, a chodíme… Tento rok sa nám ale pošťastilo znova vidieť Benátky a už to bolo zas niečo iné.

Úplne iné. Nikam sa neponáhľame. Vidíme miesta, ktoré už poznáme, a tak trochu sa tu cítime “ako doma”. Už nemáme takú potrebu vidieť každú jednu uličku ani chodiť celý deň. Naopak, akoby sme mali viac času si tie miesta vychutnávať. Len tak sa bezcieľne prechádzame po chladných uličkách, obzeráme si výklady…

DSCN0015 (2)DSCN2270 (2)DSCN2271 (2)DSCN2280 (2)DSCN9901 (2)DSCN9878 (2)DSCN2296

…žeby som našla ten najkrajší výklad na svete??…

DSCN2276 (2)DSCN9976 (4)

…a keď nás bolia nohy, niekde si sadneme. Napríklad ako vtedy, na námestíčku Campo San Bartolomeo, sme sedeli na terase, popíjali výborné espresso, ktoré zaručene “nakopne”, oddychovali a rozprávali sa, zatiaľčo sa tu premieľali davy ľudí za dáždnikom svojho sprievodcu. A ja som im to vôbec nezávidela.

DSCN2282 (2)

Na vlastnej koži som si skúsila aké je to sa v Benátkach neponáhľať a hlavne, vidieť Benátky INAK.

Dopili sme espresso a išli sme doslova za nosom. Hocikam, len niekde zablúdiť. Uličky plné ľudí a nádherných výkladov sa začali už po pár minútach meniť. Postupne ubúdalo turistov a obchodíky so suvenírmi sa začali vytrácať. Namiesto nich pribúdali obchody pre miestnych so zmiešaným tovarom, ktoré si do výkladov vystavovali napr. zubné pasty, rolky toaletného papiera, metly alebo dokonca náhrobné kamene. Úplne iný svet. Zrazu sme osameli v ľudoprázdnych uličkách, kde ma to ticho až trochu začínalo desiť, no zároveň ma preberalo k životu.

DSCN2301 (2)

Na malinkej piazze som zbadala zaprášený výklad s náhodne roztrúsenými starožitnosťami a kto ma pozná, hneď vie, že to bolo niečo pre mňa. Milujem staré veci. Bez vysačky, ale s dušou.. tentokrát mi nestačil len výklad, a tak otváram dvere, že len nakuknem. Ocitáme sa v malinkatom obchodíku, kde ma hneď udrie do nosa “vôňa” ako zo starej povaly. Pán predavač nás víta hlbokým chrapľavým a pre mňa nezvyčajne hlasným “Buon Giooorno!”. Typickejšieho starého Benátčana si už ani neviem predstaviť. Okamžite zapína gramofón a púšťa nám starú platňu, aby sa nám lepšie obzeralo. Srdce mi skáče radosťou, keď vidím to staré haraburdie, šálky, krabičky, oblečenie, klobúky, platne, plagáty… Nemám v pláne nič kupovať, tak sa pod jeho ostrým pohľadom začínam cítiť trochu previnilo a k tomu obojstranná jazyková bariéra nám bráni “prelomiť ľady”. Najradšej by som si to všetko vyfotila aj spolu so starým bezprostredným Talianom, no mám pocit, že na tomto mieste sa to nehodí. Nechcem, aby ma vnímal ako ďalšieho bezduchého turistu a tak si z obchodu odnášam len nádherné obrazy v hlave so vzrušujúcim pocitom ako z cesty časom, a tiež hlučným a ráznym “Arrivederci ragazzi!”. Ešte teraz mi naskakujú zimomriavky z tejto pravej nefalšovanej Venezie. Dokonca toto zaprášené “bezvýznamné” miesto vnímam ako jedno z mojich najsilnejších zážitkov v Benátkach.

Jednoznačne odporúčam vybočiť z hlavnej turistickej trasy, nechať sa viesť uličkami niekam, kde uvidíte trochu iné Benátky.

Možno nie tak nádherné ako iné historické dominanty, ale určite niečo originálne, vlastné.. Len vaše, na čo nezabudnete 🙂

P.S. Vezmite si kompas. Pre istotu. My sme v tých uličkách večer zablúdili, ale tentokrát naozaj. A mapa nám moc nepomohla 😀

 

One thought on “Ponte di Rialto, čarovné uličky a kus pravej Venezie

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s