L. N. Tolstoj: Anna Karenina

Román Anna Karenina vydal ruský gigant Leo Tolstoj na pokračovanie v rokoch 1873 až 1877. Zaraďuje sa medzi najslávnejšie psychologické diela v dejinách a jeho príbeh je nesmrteľný. Anna Arkaďjevna s dobrým postavením, manželka cárskeho hodnostára Alexeja, zistí čo je láska až pri dôstojníkovi Vronskom. Tento jej škandalózny poklesok ju donúti rozhodovať sa medzi životom vo vyšších kruhoch bez lásky a medzi prirodzeným právom na šťastie. Záver, ktorý je inšpirovaný skutočnou udalosťou, asi všetci poznáme, a príbeh Anny Kareniny končí tragicky pod kolesami vlaku.

DSCN1053

Ako sa mi kniha čítala?

Keď som čítala túto knihu, bola som skutočne prekvapená ako Tolstoj dokáže opisovať a perfektne vystihnúť ženské myšlienky. Tiež tu vykresľuje vtedajšiu situáciu v moskovskej a petrohradskej vyššej spoločnosti, ale aj mnoho iných tém ako hospodárenie s pôdou, hľadanie viery, vzťahy medzi mužmi a ženami, a aj keď možno teraz znejú nudne, všetky dialógy na tieto témy ma naozaj bavili. Celkom milo ma prekvapilo, že celý román nie je len o postave Anny Kareniny a jej milencovi, pretože som sa v nej úplne nenašla. Jej príbeh sa však rovnomerne prelína aj s inými postavami, a pre mňa bol najsympatickejší vzťah Levina a Kitty, pri ktorých som sa naopak našla dokonale.

Obzvlášť silné pocity vo mne zanechala scéna, kedy Kitty porodila Levinovi dieťa, a Tolstoj tu veľmi živo opísal pocity práve zo strany chlapa a je možno prospešné to “vidieť” aj takto, mužským pohľadom. A aj keď som dopredu vedela, ako Anna skončí, prišlo to aj tak nečakane a náhle. No a síce má kniha až desivých 880 strán, každá kapitola má v priemere len tri strany, takže sa čítajú naozaj príjemne ľahko.

“Všetka pestrosť, všetok pôvab, všetka krása života, sa skladá z tieňa a zo svetla.”

“Anna Arkadievna čítala a vnímala, čo číta, ale nebolo pre ňu zábavné čítať, totiž sledovať odraz života iných ľudí. Až priveľmi túžila sama žiť.”

“Na to, aby človek poznal lásku, musí sa najprv pomýliť a potom svoj omyl napraviť.”

“Žena, to ti je objekt, ktorý môžeš skúmať koľko chceš, a zakaždým to je úplne nové.”

“Istý matematik povedal, že rozkoš nie je v odhalení pravdy, ale v jej hľadaní.”

“A nemohla byť príťažlivá pre mužov aj preto, že nemala to, čoho mala Kitty nadbytok – utajený životný oheň a vedomie vlastnej príťažlivosti.”

“Boh zošle kríž, ale dáva silu niesť ho.”

“Vám mužom, čo ste slobodní a môžete si vyberať, je vždy jasné, koho milujete. Ale dievča musí čakať, čakať s tým ženským, dievčenským studom; dievča, ktoré vidí vás mužov iba na diaľku a musí veriť vášmu slovu – toto dievča nemá a nemusí mať v citoch vždy jasno a nemusí vždy vedieť, čo povedať.”

DSCN1042 - kópia

“No prišiel čas, keď som poznala, že už nemôžem ďalej klamať seba, že žijem, že nie som ja na vine, že ma boh stvoril takou, aká som, že musím milovať a žiť.”

“Nerad porušoval lesní ticho svým hlasem, který teď byl jemu samému nepříjemný.”

“Všecko se mu líbilo, jenže se mu to líbilo už tolikrát!”

“…čím víc nedělal nic, tím méně mu zbývalo času.”

“Když budeme usilovat o dokonalost, nemůžeme být nikdy spokojeni.”

“Tušila, že zároveň s láskou, která je spojuje, zrodil se mezi nimi jakýsi duch boje, který nedokázala vypudit ani z jeho, a tím méně ze svého srdce.”

“V sedm hodin ho vzbudil dotek její ruky, kterou ucítil na rameni, a tichý šepot. Asi se v ní svářil dvojí pocit – lítost, že ho budí, a přání popovídat si s ním.”

“Žena trpěla, stěžovala si a přitom jásala nad svými útrapami, těšila se z nich a milovala je. Viděl, že se v její duši děje něco krásného, ale co, to nedokázal pochopit. Bylo to nad jeho chápání.”

“Cítil k tomu tvorečku něco úplně jiného, než očekával. Nic veselého a radostného v tom citu nebylo; naopak, byl to nový mučivý strach. Bylo to vědomí, že je zde nová oblast zranitelnosti. A to vědomí bylo první dobu tak mučivé, strach, aby se tomu bezbrannému stvoření něco nestalo, byl tak mocný, že za ním mizel zvláštní pocit bláhové radosti a téměř pýchy, který se ho zmocnil, když dítě kýchlo.”

“Je hrozné, že nelze vyrvat minulost i s kořeny. Nelze ji vyrvat, ale je možné ukrýt vzpomínku na ni.”

“Převalil se na břicho a uvazoval na uzel stébla trávy tak, aby je nepolámal…”

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s