Zanechať stopu

Je posledný marcový deň a mám za sebou mesiac blogových príspevkov. Fajn. Vlastne to pre mňa nie je žiadna novinka, pretože si už asi dva roky aktívne zapisujem svoje myšlienky len tak, pre seba. A je toho viac ako “len” cestopisy a recepty… Po rokoch naozaj zúfalého hľadania a rozmýšľania, čo ma vlastne baví, som to konečne našla. Alebo lepšie povedané, konečne som si pripustila, že TOTO je vlastne to moje pravé. Že TOTO som JA.

Chcela som nájsť samu seba. A tak som si v priebehu rokov napr. kúpila aquarelové farby a maľovala som, asi tak 2 týždne; začala som s jógou, no bohužiaľ som totálne poleno; dostala som klávesy, lebo som si raz myslela, že sa naučím viac ako “Pre Elišku”; myslela som si, že moje srdce bude patriť vrcholom hôr; skúsila som behať, ale po 2 km nejako zabúdam, prečo a kam vlastne bežím?!

Možno to chcelo len čas, aby som si uvedomila, že mojou osudovou záľubou a možno cestou je niečo, čo vlastne robím celý život, je tu so mnou stále a trochu som to prehliadala. Je to písanie. Činnosť, ktorú robím s obrovskou vášňou a ktorá ma napĺňa. Už ako dieťa som tvorila básničky napr. o zajacovi na harleyi. Ako 10-ročná som potajomky napísala a potom roztrhala 1. kapitolu románu pre ženy :-D. Neskôr som si vylievala moje detsky-mladé zlomené srdce vo veršoch, a zapisovala si slovné spojenia a vety, ktoré ma fascinovali. Alebo po obyčajnom dni v práci som sa potrebovala vypísať a počuť zvuk klávesnice, aby môj deň dával nejaký zmysel. Tak toto som ja.

large (16) (1)

Nerozmýšľam, o čom idem písať. Netvorím dejové línie ani nemám v hlave fiktívne postavy. Iba píšem tak, ako plynie život. Zachytávam si obyčajné momenty, na ktoré sa pozerám neobyčajne. Ale malú víziu predsalen mám. Písanie pre seba ako duševná činnosť a písanie pre moje budúce generácie. A ako to druhé vzniklo?

Raz, keď som sa snažila vytvoriť náš rodokmeň, vždy som sa zastavila u nejakej vetvy a pýtala sa “A aký bol?” Nie vždy som dostala odpoveď. Starká mi povedala, že keď bola mladá, málo sa pýtala a keď už sa pýtať chcela, väčšinou bolo už neskoro. Je to predsa naša krv a prišlo mi trochu smutné, že za každou tvárou sa skrýva silný a jedinečný príbeh plný životných skúseností a múdrostí, možno smútku a bolestí, ale i radostí, lásky a hlavne života. Prežili si svoj život a potom odišli, postupne s nimi vybledli aj spomienky na ich tváre a príbehy. Ale ja nechcem vyblednúť. Nechcem, aby si ma pamätalo pár generácií a potom aby môj život jednoducho.. postupne.. pozvoľne.. vybledol.. do zabudnutia… Môj oco to vystihol, keď sa ma opýtal: “Jednoducho chceš zanechať stopu..” Áno, chcem.

Nie však hneď. Veľa vecí, ktoré mám v hlave a ktoré píšem, zostávajú skryté a možno čakajú na svoj čas a viac odvahy. A možno to príde až keď budem starou dámou a bude mi to všetko viac jedno. Možno vtedy pozbieram svoje celoživotné myšlienky od zmäteného dievčaťa, hľadajúcej sa dvadsiatničky, milujúcej matky až po starú dámu s poznaním života v srdci. Uvidíme. Čo by som si ale priala je, že keď sa bude niekto z mojich budúcich generácií pýtať “A aká bola?”, dostane odpovede.

Píšem a žijem pre seba, píšem a žijem pre vás.

DSCN8399

 

6 myšlienok na “Zanechať stopu

  1. Wow, takto seba vystihnúť a tak úžasne to dať na papier, je to obdivuhodné. Hlavne v Tvojom mladom veku, ale to znamená, že máš na to, aby si tú stopu zanechala. Spomínam na to, keď si mi venovala “Bábovku na stole”, nádhernú báseň,ktora ma vždy dojme k slzám, tak ako teraz :-*. …… Tak už len toľko. Venuj sa tomu, čo ťa baví a napĺňa hlavne tvoju dušičku, buď spontánna, snivaj ďalej, cestuj a poznávaj,rob si malé radosti a život bude krásne zaujímavý. A keď máš chlapa, s ktorým “se to lépe táhne”, tak to ide ľahšie a krajšie. Držíme palce a tešíme sa na ďalšie zaujímavé články. 😉

    Like

  2. Nadherne napisane o dolezitych veciach v zivote, zalubach cloveka o zamysleni sa co nam robi v zivote radost o tuzbe poznania svojich predchadzajucich generacii a tuzbe zanechat stopu.. V tomto clanku sa ukazuje velky talent… a zajac na Harleyi 😁😁😁

    Like

  3. Tengo dudas sobre el formato. Quiero subirlo en html, sé como convertirlo desde word, pero tengo dudas de cómo se verá ya publicado. Hice uno y me quedó como una plasta de texto. Me pregunto si hay márgenes que hay que respetar, aparte del margen que le da el documento word a uno. Addemás, si por cada capítulo se debe de hacer un doccumento html o se hace en un sólo documento. en fin, espero que me ayuden en esto.

    Like

  4. Spätné upozornenie: Môj rok 2017 – Days & Joys

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s